ČAPUTOVÁ UDRŽALA TRANSPARENTNOSŤ KAMPANE, ŠEFČOVIČ A HARABIN SA ZHORŠILI

Tesne pred prvým kolom prezidentských volieb sme sa opäť pozreli na transparentnosť kampaní kandidátov. Základným zistením je, že väčšia polovica (7 z 13) z nich sa za tri týždne mierne zhoršila a nepodarilo sa im udržať ich štandard so začiatku kampane. Pre troch kandidátov – Štefana Harabina, Ivana Zuzulu a Juraja Zábojníka to znamená aj prepad v opakovanom hodnotení na nižšie priečky rebríčka transparentnosti kampaní. Mierne sa zlepšili naopak Bohumila Tauchmannová a Milan Krajniak, ktorí zapracovali na svojich transparentných účtoch.

Žiaden z menej transparentných kandidátov nevyužil príležitosť vyplniť dodatočne naše majetkové priznanie, či zaslať kópie daňových priznaní. Známky sme o jeden stupeň zhoršili siedmim kandidátom za spôsob vedenia transparentného účtu, keď je aj na konci kampane stále stručný, málo podrobný alebo máme pochybnosti o úplnosti deklarovaných výdavkov. Napríklad Maroš Šefčovič nám nevysvetlil, či a akým spôsobom má na svojom transparentnom účte vykázané mítingy Smeru k MDŽ, ktorých sa zúčastňoval.

Najvyššie hodnotenie sa podarilo udržať Zuzane Čaputovej, ktorá vedie najtransparentnejšiu prezidentskú kampaň. Aj napriek značnému finančnému objemu, účtuje výdavky na dennej báze a najpodrobnejšie zo všetkých kandidátov. Nevyužíva zálohové platby do agentúr, ktoré by jej kampaň zneprehľadnili. Iniciatívne nám dokonca umožnila nahliadnuť do jej účtovníctva a skontrolovať doterajšie výdavky.

Kvalitu jednotlivých prezidentských kampaní ilustrujú aj údaje o priemernej platbe jednotlivých kandidátov. Zuzana Čaputová má aktuálnych 447-tisíc eur na výdavkovej strane v transparentnom účte rozpísaných na celkom 624 platieb. V priemere cez jednu platbu odosiela 624 eur, čo je po Marianovi Kotlebovi najmenej zo siedmich nami podrobnejšie sledovaných kandidátov. Naopak, Šefčovič, ktorý zatiaľ minul sám 207-tisíc eur, má túto sumu rozpísanú iba do 21 položiek. Jeho priemerná platba je až 9869 eur.

Zmeny v opakovanom hodnotení sa týkali vedenia transparentných účtov. Tu je metodika, ako sme k známkovaniu pristupovali:

1 Kandidát podrobne účtuje na transparentnom účte kampaň, položky sú úplne popísané

2 Kandidát vedie kampaň na transparentnom účte menej podrobne, položky sú správne označené

3 Kandidát presúva významné prostriedky do agentúrneho prostredia, jeho kampaň je tak nečitateľná

4 Kandidát neoznačuje správne položky, chýbajú tak základné údaje o príjemcoch alebo účele platby

5 Kandidát nepoužíva transparentný účet aj napriek tomu, že evidentne vedie kampaň

POBOČKA SNS MOHLA PORUŠIŤ VOLEBNÝ ZÁKON KAMPAŇOU V PROSPECH ŠTEFANA HARABINA

Slovenská národná strana síce nemá vlastného kandidáta ani transparentný účet, no aj tak sa v pondelkovom vydaní Podvihorlatských novín objavil inzerát od ich humenskej pobočky s podporou pre Štefana Harabina. Takáto na účte nevykázaná reklama je nezákonná, preto sme na Ministerstve vnútra podali včera večer podnet na prešetrenie.

„Nemáme vedomosť o tomto inzeráte, ani kto ho zadal,“ povedala nám k prípadu Zuzana Škopcová, hovorkyňa národniarov. „SNS nevedie kampaň a ani nemá registrovaný učet. Jedná sa pravdepodobne o iniciatívu jednotlivca. Naše miestne organizácie nemajú právnu subjektivitu. Štatutár strany nič takéto neobjednal a nepodpísal,“ dodala.

Za porušenie zákona hrozí strane od niekoľko stoviek do pár tisíc eur pokuta, ktorá závisí od rozsahu priestupku.

Riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán z ministerstva vnútra Eva Chmelárová nás informovala, že náš podnet odstúpila príslušnému okresnému orgánu.

„Sankcia za neuvedenie údajov o objednávateľovi a dodávateľovi sa vzťahuje výlučne na osoby oprávnené k vedeniu volebnej kampane. Preskúmaním Vášho podnetu bolo však zistené, že ide o možné porušenie § 2 ods. 3 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“), a to fyzickou osobou. Z uvedeného dôvodu bol Váš podnet postúpený príslušnému okresnému orgánu ako vecne príslušnému správnemu orgánu podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o volebnej kampani,“ napísala.

NETRANSPARENTNOSŤ RÓBERTA ŠVECA

Najmenej transparentnú kampaň zo všetkých kandidátov má Róbert Švec, predseda Slovenského hnutia obrody (slogan „Kto do nás kameňom, my do neho valaškou!“).

Minulý týždeň bol, napríklad, podľa facebookovej stránky jeho hnutia na stretnutiach s voličmi v Michalovciach (pondelok), Vranove nad Topľou (utorok) a v Rimavskej Sobote (streda). Vo štvrtok daroval potravinovú pomoc vo Fiľakove, v sobotu oslavoval v Čajakovciach výročie vzniku Slovenského štátu. Stovky Švecových plagátov sme zaznamenali na zastávkach či vývesných plochách na Orave.

No jeho transparentný účet vykazuje len štyri položky za necelých 500 eur. Ide o inzerciu v novinách (145 eur), prenájom priestorov na volebnú akciu v Rimavskej Sobote (130 eur) a dve faktúry za tlač letákov (104 a 118 eur). Tieto výdavky ani náhodou nezodpovedajú reálnej kampani.

Na otázky, koľko plagátov vytlačil, kto mu ich vylepil, ako platil ďalšie stretnutia s voličmi, nám nechcel Švec odpovedať. Taktiež nezverejnil ani svoje majetkové pomery.

Nečudo, že v našom hodnotení transparentnosti volebných kampaní skončila tá od Róberta Šveca na poslednom mieste zo všetkých kandidátov.
http://volby.transparency.sk/prezident2019/hodnotenie/

(Foto: Velebenie Jozefa Tisa v Čajakovciach, FB stránka SHO)

FUNGUJÚ ANTIKAMPANE CEZ CENTOVÉ DARY?

Na transparentných účtoch prezidentských kandidátov sa objavili už aj protestné jednocentovky. Fenomén, ktorý zasiahol masovo napríklad českého prezidenta Miloša Zemana vo vlaňajších voľbách, je však skôr ojedinelý. Doteraz sa na účtoch objavilo len jedenásť takýchto darov a niekoľko ďalších vo vyššej hodnote. Najviac – tri – ich dostali so šťavnatým komentárom M.Šefčovič a B.Bugár, dva prišli Z.Čaputovej (avšak bez odkazu), po jednom E.Chmelárovi a M.Daňovi.

Pointa takýchto darov kandidátovi, ktorého nemáte radi, je poslať mu odkaz „na telo.“ V Čechách tá anikampaň fungovala vo veľkom aj preto, lebo za každý príjem hoci aj centového daru museli kandidáti vďaka manipulačným poplatkom banky doplácať viac, ako prijali. To však u nás neplatí. Podľa Slovenskej Sporiteľne, kde majú účty takmer všetci kandidáti, nie sú položky na účte spoplatňované, a za účet sa platí paušál.

AKO VYKAZUJE ŠEFČOVIČ SVOJE MDŽ MÍTINGY?

Maroš Šefčovič už viac ako týždeň obchádza Slovensko spolu so špičkami strany Smer-SD v rámci tradičných mítingov k MDŽ. Náklady spojené s touto kontaktnou kampaňou ale na jeho vlastnom či na straníckom transparentnom účte nevidno. Spolu bude mať Smer 15 galavečerov. Už od pondelka sme si pýtali vysvetlenie, no ani od Šefčoviča ani od vládnej strany sme doteraz vysvetlenie nedostali.

Kandidáti musia podľa zákona do nákladov započítať a na transparentnom účte zverejniť VŠETKY prostriedky vynaložené na svoju propagáciu. Aspoň časť nákladov za MDŽ mítingy teda musí byť vykázaná a zarátaná do celkovo polmiliónového limitu na výdavky. Šefčovič minul k dnešnému dňu spolu so Smerom na kampaň necelých 300-tisíc eur.

Z prvého mítingu MDŽ v Brezne, ktorý sa uskutočnil 25. februára. Zdroj: Prezidentská stránka Maroša Šefčoviča na sociálnej sieti.

TRANSPARENCY ZANALYZOVALA VÝDAVKY KANDIDÁTOV NA ONLINE REKLAMU

O novom prezidentovi rozhodne po prvý raz internet. Politický zápas o Grasalkovičov palác sa dnes odohráva v online svete, tradičné bilbordy sa dostali do úzadia

Najsilnejšou zbraňou Andreja Kisku v boji o prezidentský post boli bilbordy. Svojou podobizňou oblepil v roku 2014 celú krajinu. Z 1,1 milióna eur celkových volebných výdavkov minula súčasná hlava štátu na bilbordy nevídaných 487-tisíc eur. Tieto časy sú zrejme nenávratne preč. Slovensko sa za päť rokov zmenilo viac, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Kiskov nástupca sa v týchto dňoch nerodí v uliciach, ale vo zvýšenej miere vo virtuálnom svete internetu. Zmenu naznačujú priebežné čísla z transparentných účtov prezidentských kandidátov. Momentálne preferenčne najsilnejšia Zuzana Čaputová vložila do online reklamy už 163-tisíc eur, čo je dva a pol krát toľko, ako pred piatimi rokmi Kiska (63-tisíc).

Čaputová v januári bilbordy ani nemala a zatiaľ na ne minula len 37-tisíc. Jej rival Maroš Šefčovič má v online už 80-tisíc eur, čo sú až dve tretiny z výdavkov na jeho transparentnom účte. Druhú najväčšiu online kampaň má zatiaľ Milan Krajniak (124-tisíc eur), ktorý je takmer bez bilbordov. Tretí preferenčne najsilnejší kandidát Štefan Harabin bilbordy dokonca nenakúpil. U Harabina nie je možné internet identifikovať, je ukrytý v zálohách pre agentúry. Bilbordy vo väčšom rozsahu nasadzoval Robert Mistrík, ten z volebného boja odstúpil

Zmenu paradigmy ilustruje prostredie najrozšírenejšej sociálnej siete. To si dnes nedovolí žiaden z relevantných kandidátov ignorovať a má tu svoj prezidentský účet. Zvýšenú pozornosť kandidátov smerom na Facebook ukazuje analýza za február. Získali sme ju vďaka kolegom z českej pobočky Transparency, ktorá využíva nástroje spoločnosti Socialbakers . Preskúmali sme desiatich kandidátov, pričom sa ukázalo, že každý tu svoje za aktivity priplácal.

Najviac platených postov (Promoted Posts) – až 27, mal v tomto období Maroš Šefčovič. Naproti tomu, Zuzana Čaputová si zaplatila 22 príspevkov. Z jej transparentného účtu sa dá odvodiť, že vo februári Facebooku adresovala 134 platieb za celkových 47.605 eur. Finančne silné kampane na Facebboku mali aj Robert Mistrík a Béla Bugár (obaja zhodne 18 platených postov).

Čo sa týka úspešností facebookových kampaní, vedie Čaputová, ktorá vyťažila zo svojich 98 postov vo februári celkovo 429-tisíc interakcií. Môže za to vďačiť aj najväčšiemu okruhu fanúšikov (takmer 69-tisíc). Táto kandidátka je aj za vôbec najúspešnejším februárovým kampaňovým príspevkom na Facebooku.

V posledný deň mesiaca predstavila neplateným postom svojho partnera Petra Konečného. Na tento organický – neplatený príspevok reagovalo viac ako 26-tisíc užívateľov sociálnej siete, 2354 užívateľov ho komentovalo a 1580 zdieľalo. O polovicu menej je na sociálnej sieti úspešný Štefan Harabin, ktorý za svojich 119 postov nazbieral 192-tisíc interakcií. Maroš Šefčovič mal v porovnaní s Čaputovou štvrtinovú úspešnosť (103 príspevkov, 116-tisíc interakcií).

Slovenskí prezidentskí kandidáti sú na Facebboku aktívnejší a úspešnejší pri distribúcii kampaní, ako boli kandidáti v českých prezidentských voľbách. Zhodnotil to Ondřej Cakl z českej Transparency, ktorý sa monitoringu volieb venuje dlhodobo. Tu však treba podotknúť, že Zeman, ktorý funkciu v roku 2018 obhájil, si vďaka záujmu médií mohol dovoliť v podstate nulové aktivity na svojich profiloch na sociálnych sieťach počas kampane.

Cakl si všíma, že slovenskí kandidáti majú väčší počet príspevkov, ktoré majú väčší dopad a dosah. „Napríklad frekvencia postovania u najsilnejších vyzývateľov prezidenta Miloša Zemana (J. Drahoš, M. Horáček, P. Fišer, M. Hilšer, M. Topolánek) bola približne dva posty denne. Vedľa toho majú Šefčovič, Čaputová, Harabin alebo Kotleba priemerne tri posty denne,“ uvádza. Zároveň tiež platí, že českí kandidáti priplácali len do 10 percent príspevkov. U Šefčoviča, Čaputovej, Mistríka a Bugára to bola štvrtina až polovica. „Neznamená to ale automaticky, že slovenskí kandidáti utrácali viac peňazí,“ zdôrazňuje Cakl.

Tým sa dostávame k hrozbe, ktorú prináša nový trend. Doteraz sa tu viedli debaty o tom, či sú vykazované množstvá bilbordov v politických kampaniach reálne, ale tie sa nejako dali zrátať a oceniť. My sme napríklad dokázali v spolupráci s agentúrou Kantar Media teraz priniesť údaje o veľkosti outdoorových kampaní kandidátov za január, pretože najväčšie bilbordové spoločnosti boli ochotné tieto čísla poskytnúť. Prostredie internetu je ďaleko menej transparentné.

Z hľadiska monitoringu finančných zdrojov je Facebook čiernou dierou – informácie z neho neprúdia smerom k pozorovateľovi, upozorňuje Cakl. „Vieme, že tam peniaze tečú a tušíme kam, nevieme však koľko. Dá sa ich tu utratiť veľmi veľa a získať tak dosť voličov,“ všíma si. Okrem platených postov, ktoré ukazuje naša analýza, kandidáti napríklad s veľkou určitosťou platia aj za tzv. dark posty alebo nepublikované príspevky, ktoré sa nezobrazujú na ich nástenke a je ich ťažké vystopovať.

Na základe našej analýzy nevieme zhodnotiť, či výdavky na Facebook, ktoré uvádzajú kandidáti na svojich účtoch, primerané. Odkryla sa jedine nezrovnalosť v kampani Mariana Kotlebu, ktorý mal vo februári minimálne jeden platený príspevok, na transparentnom účte však žiadnu platbu na online reklamu nevykazuje. Tiež treba povedať, že z celkovo 113 postov Kotlebu sa až pri 93 nepodarilo určiť, či sú organické alebo platené, nakoľko interakcie s nimi boli netypické.

Vôbec tak napríklad nie je možné povedať, že Šefčovič s najvyšším počtom platených postov investoval vo februári do reklamy na sociálnej sieti najviac. Tento kandidát naviac, na rozdiel, od konkurentov ukryl výdavky na Facebook do agentúry, a tak nevieme jeho aktivity bližšie sledovať. Ak by sa navyše niektorý z kandidátov rozhodol nalievať do sociálnej siete peniaze aj mimo transparentného účtu, nie je to zatiaľ ako odhaliť.

Ľuboš Kostelanský, Adam Borguľa

ZUZANA ČAPUTOVÁ DOPLNILA DO MAJETKOVÉHO PRIZNANIA TRANSPARENCY ODMENU ZA „ZELENÚ NOBELOVKU“

Zuzana Čaputová dnes doplnila majetkové priznanie, ktoré ako jedna zo siedmich kandidátov na prezidenta vyplnila pre Transparency. Pridala doň finančnú odmenu vo výške 175 tisíc dolárov (v prepočte 156.707,25 eur) z roku 2016 za ocenenie Goldman Environmental Prize, ktoré mnohí prirovnávajú k Nobelovej cene v oblasti ochrany životného prostredia. Čaputová ho dostala za boj proti skládke v Pezinku.

Dôvodom, prečo tento príjem do pôvodne zaslaného majetkového priznania nezahrnula, je podľa nej ten, že položka nepodliehala daňovej povinnosti na Slovensku (preto nefiguruje ani v jej daňovom priznaní za rok 2016). Údaj doplnila sama od seba bez nášho vyzvania.

Aktualizovaný dokument si môžete pozrieť tu.

Ostatné výkazy kandidátov (ktorí boli vôbec ochotní niečo zverejniť) si môžete pozrieť na http://volby.transparency.sk/prezident2019/ Ak v nich nájdete nezrovnalosti, budeme radi, ak nám dáte vedieť.

MEDZI PREZIDENTSKÝMI KANDIDÁTMI JE SEDEM PODNIKATEĽOV, TRAJA S DLHMI

Sedem z pôvodných 15-tich kandidátov na prezidenta podniká, alebo donedávna podnikalo. Pozreli sme sa teda na to, ako si kto plní daňové a odvodové povinnosti. U troch sme našli problémy.

Jednoznačným kráľom neplatičov je Martin Daňo, u ktorého daniari, sociálna aj zdravotné poisťovne k dnešnému dňu vedú nedoplatky v dvanástich rôznych firmách za vyše 600-tisíc eur. Zákon porušujú tieto Daňove firmy aj v tom, že odmietajú zverejniť svoje účtovné závierky.

Okrem toho sú osobne na Daňa vedené štyri exekúcie v sume 6-tisíc eur. Ide už o 10-15 rokov staré prípady, na ktorých rok čo rok rastú úroky.

Firma vyrábajúca bionaftu Bohumily Tauchmannovej má aktuálne nedoplatky takmer 6-tisíc eur. Drobný nedoplatok na sociálke, ktorý ale vyskakoval aj v minulosti, má zase vydavateľstvo Milana Krajniaka.

Čo tak si popri kampaňovaní nájsť chvíľu čas a uhradiť všetky podlžnosti?

NAJŠTEDREJŠIU RODINU Z PREZIDENTSKÝCH KANDIDÁTOV MÁ HARABIN

Až jednu tretinu doterajšej prezidentskej kampane Štefana Harabina financuje jeho rodina, čo je vyšší podiel ako u ktoréhokoľvek iného kandidáta. Z 276-tisíc eur, ktoré mu prišli na transparentný účet, mu členovia jeho rodiny poslali už skoro 95-tisíc eur.

Najväčší rodinný dar dostal Harabin tento týždeň, a to od Agáty Dulovičovej, ktorá mu poslala rovných 30-tisíc. To ju radi medzi desať najväčších individuálnych darcov všetkých prezidentských kandidátov. Podľa našich zistení je Dulovičová švagrinou Harabina.

Predtým mu sumu 20-tisíc eur poslala Viera Bartanusová, svatka jeho syna. Manželka Harabina Gabriela podľa účtu prispela do kampane sumou 16,4-tisíc, jedna z dcér Katarína sumou 10-tisíc a na účte sú aj dve platby od ďalších Harabinovcov, Dušana (8-tisíc) a Vladimíra (10-tisíc). Samotný Harabin oficiálne investoval do svojej kampane sumou 50-tisíc eur.

Vo volebnom tíme Harabina sú aj syn Branislav (sudca okresného súdu Ba I) a dcéry Katarína a Tamara.

Všetky údaje o našom hodnotení transparentnosti prezidentských volieb nájdete na http://volby.transparency.sk/prezident2019/

(foto Facebook Š.Harabina)

ANALYZOVALI SME PRÍJMOVÚ ČASŤ TRANSPARENTNÝCH ÚČTOV KANDIDÁTOV

Čo prezradili transparentné účty o prezidentských kandidátoch? Koho najviac podporili občania a kto sa naopak drží línie straníckej finančnej podpory?

Už 2,3 milióna eur prijali kandidáti na prezidentský úrad na svojich účtoch v daroch, a to do prvého kola volieb ešte ostáva dva a pol týždňa. Tohtoročná prezidentská kampaň má namierené stať sa tou najdrahšou v histórii. V roku 2014 boli oficiálne výdavky na úrovni 800-tisíc eur, no s tými neoficiálnymi ich odhadujeme do troch miliónov.

Vďaka zmene volebných zákonov je tentokrát kampaň aj najtransparentnejšia. Kandidáti sú povinní viesť všetky príjmy a výdavky na transparentnom účte, a to od už pol roka pred vyhlásením volieb, nielen posledný mesiac a pol pred voľbami, ako to vykazovali ešte v minulých voľbách.

Čo prezrádza pohľad na transparentné účty o kandidátoch a celkovej kampani?

Príjmové položky deviatich kandidátov s najvyššími preferenciami sme pracne rozdelili podľa charakteru darov na tie od samotných kandidátov a ich rodín, od ich politických strán a spolustraníkov, od firiem a potom od občanov (malé dary do sto eur vrátane, a dary nad sto eur osobitne). Zámerom bolo dostať celkový obraz, kto vlastne financuje volebné kampane kandidátov.

Tabuľka: Podiel zdrojov peňazí na kampaniach jednotlivých kandidátov k 25.2. (účty kandidátov a tretích strán spolu) (Zdroj: Transparency International z transparentných účtov kandidátov)

Celkovo až 40% doterajších darov pochádza od politických strán či politikov, ktorí kandidátov výslovne podporili. Stranícke peniaze (od strany a jej top politikov) sú jediným zdrojom kampane Mariána Kotlebu, dominujú u Milana Krajniaka a Bélu Bugára a sú za polovicou peňazí Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča. S výnimkou Čaputovej, ktorú podporuje neparlamentná strana Progresívne Slovensko, sú v konečnom dôsledku zdrojom krytia kampaní ostatných zmienených kandidátov štátne peniaze. Tie dostali či už ich parlamentné strany za voľby, alebo ide o zárobky zväčša poslancov národnej rady.

Ak nie ste politik a nepodporuje vás politická strana, môžete ísť do volieb s akou takou nádejou v podstate len vtedy, ak máte slušné úspory. Piati z deviatich kandidátov dali do kampane aspoň 40-tisíc eur, teda takmer štyri a pol roka čistého zárobku priemerného Slováka. Rekordérom v kampani do včera bol Robert Mistrík, ktorý s manželkou dali do kampane už takmer pol milióna eur.

Kým v parlamentných voľbách vám v prípade úspechu náklady de facto preplatí štát (príjem za získané mandáty a hlasy), v prezidentských to tak nie je – finančná návratnosť je vlastne len v plate, momentálne 13-tisíc mesačne aj s paušálnymi náhradami. Ak teda kandidát nezíska priazeň parlamentných či rastúcich neparlamentných strán, šancu na prezidenta má len naozaj zámožný človek. Andrej Kiska bol toho príkladom v minulých voľbách.

Len jedno percento z 2,3 milióna eur darov na kampane prišlo od firiem. Doteraz odišlo z firemných účtov len 20 položiek. Z toho 19 firiem podporilo Zuzanu Čaputovú, no sumami na úrovni malých občianskych darov – v priemere poslali 60 eur. Za zmienku z celej kampane stojí len tajomná Erste Consulting, ktorá poslala 2. januára tohto roka 12 460 eur Štefanovi Harabinovi. Jediným spoločníkom firmy, ktorá predminulý rok nevykázala žiadnu činnosť a na účte a v pokladnici mala dokopy len tisícpäťsto eur, je 48-ročný Igor Cako.

Či si firma v minulom roku niečo zarobila a prečo podporila Harabina nevieme, keďže na firemnom kontakte nám nik telefón nedvíhal (UPDATE 17.00: Pán Cako nám telefonicky potvrdil, že dar jeho firma naozaj poslala, že pána Harabina pozná cez spoločných známych a že minulý rok jeho firma zarobila dosť na to, aby ten vysoký dar mohla poslať z vlastných zdrojov).

Spájanie firiem s politikou vníma väčšina manažérov za toxické, čomu sa ťažko diviť. Podnikatelia preto financujú kampane skôr vo vlastnom mene. Najväčším darcom je šéf ESETu Richard Marko s partnerkou, ktorí prispeli 80-tisíc eur Robertovi Mistríkovi. Druhou najväčšou darkyňou z biznisu je Lucia Pašková z firmy CURADEN (Curaprox), ktorá v siedmich daroch poslala Zuzane Čaputovej spolu 35-tisíc eur.

V celkovom porovnaní s vlastnými zdrojmi či peniazmi politických strán je však podpora podnikateľov v prezidentských voľbách len okrajová.

Tabuľka: Najväčšie dary pre kandidátov (nerátajúc ich vlastné zdroje) (Zdroj: Transparency International)

Hoci Eduard Chmelár má až dve tretiny financovania kampane z viac ako 700 darov do sto eur, čo je celkovo najvyšší podiel zo všetkých vážnejších kandidátov, kráľovnou občianskej podpory je Zuzana Čaputová. Tá získala už takmer 2700 takýchto malých darov v sume 77-tisíc eur. Pre porovnanie – Matúš Vallo v nedávnej primátorskej kampani prilákal cez 800 darov a vyzbieral 26-tisíc, kým rok predtým priekopník politického crowdfundingu Ján Lunter v boji o banskobystrického župana vyzbieral od osemsto bežných ľudí spolu 44-tisíc eur.

Najčastejším darom pre Čaputovej kampaň je 30 eur, kým u Chmelára aj u Harabina (ktorý má tretiu najpočetnejšiu skupinu malých darcov) je to 20 eur. Len v príspevkoch do 50 eur vyzbierala Čaputová od ľudí viac peňazí ako František Mikloško doteraz na celú svoju kampaň. Mikloško má za celý čas na transparentnom účte 76 darcov, čo je menej, než koľko ľudí pošle peniaze Čaputovej za polovicu bežného pracovného dňa.

Pohľad na frekvenciu darov ukazuje, že na podporovateľov najviac zaberajú zverejnené prieskumy verejnej mienky, účasť na diskusiách, či výslovné žiadosti o podporu na Facebooku. Na Čaputovej účte bol dosiaľ najsilnejším minulý pondelok (deň predtým diskutovala s Mistríkom i Šefčovičom, a potom spustila video s herečkami Z. Fialovou a Z. Mauréry), keď dostala 374 darov v celkovej sume 14-tisíc eur. Tri štvrtiny počtu darov dostala doteraz táto kandidátka od mužov.

Predbežne by sa teda dala kampaň hodnotiť pozitívne. Relatívne široké názorové pole v tohtoročných voľbách nenaznačuje, že by bolo treba vážne meniť pravidlá pre súťaž. Sú tam staré známe postavy, ale aj noví ľudia, politici, ale aj úplní nováčikovia. Kvórum pre získanie hlasov pre účasť či už medzi občanmi alebo v parlamente vyzerá primerane. Sila najmä parlamentných strán vo volebnej kampani je značná, ale zdá sa, nie neprekonateľná.

Podnikateľské či firemné financie nie sú na rozdiel od USA žiadnym problémom, skôr sa zdá, že by ich mohlo byť na vyváženie straníckych peňazí aj viac. V každom prípade potešiteľné je, že rastie sila malých občianskych darov. Celkovo prezidentských kandidátov aspoň raz podporilo už 3,5-tisíc ľudí, čo je najväčšia mobilizácia občianskych peňaženiek v histórii slovenských demokratických volieb vôbec.

Ostáva tak už len zrušiť ten zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky – práve pri väčšom počte kandidátov a dvojkolovej voľbe pomáhajú prieskumy lepšie vybrať postupujúcich, a tak znížiť frustráciu z premárneného hlasu.