Až tretina výdavkov na transparentných účtoch politických strán nešla finálnym dodávateľom služieb, ale do sprostredkovateľských agentúr. Z celkových odhadom 19-tich miliónov výdavkov bolo takýmto spôsobom minutých 6,3 milióna eur.
Tabuľku agentúr ukazuje, že viaceré strany využili služby dvorných agentúr Celkovo takmer dve tretiny (4 mil. eur) agentúrnych výdavkov smerovalo do firiem, ktoré sú spriaznené so stranami. Tieto výdavky väčšinou neboli na transparentných účtoch bližšie popísané, a tak verejnosť nevie, čo strany nakúpili a v akých cenách. Takto je teoreticky možné cez neprimerane nízke ceny skryto zväčšovať kampaň a obchádzať trojmiliónový volebný limit. Sťažuje to aj kontrolu, či všetky výdavky z terénu strana skutočne vykázala.
Práve dve naúspešnejšie strany volieb – OĽaNO a Smer – postupovali takýmto spôsobom. V prostredí firmy JM Communication, ktorú vlastní jej hovorca Ján Mažgút, skryla strana Smer 1,6 milióna eur, čo sú zhruba dve tretiny kampane Smeru. Jedinou poznámkou k týmto výdavkom je nič nehovoriace „záloha – volebná kampaň.“
Podobne hnutie OĽaNO minulo 1,2 milióna eur – polovicu svojej kampane – cez im blízke agentúry Initiative a Campaigns. Ich ťažiskové faktúry na transparentnom účte pritom OĽaNO opísalo ako „kampaň v masmédiách, inzercia, produkcia kampane.“ Podobne vysoké agentúrne výdavky mali aj v Za ľudí.
OĽaNO tvrdí, že nechceli ukázať konkurentom svoju stratégiu. To má logiku, ale takýto postup podkopáva filozofiu transparentných účtov, keďže stranu nikomu nemusia svoje faktúry nakoniec ukazovať. Zo strán s veľkými výdavkami to boli napríklad v koalícii PS/Spolu, ktorí najlepšie vykazovali svoje výdavky, a aj preto sme ich kampaň celkovo vyhodnotili ako najtransparentnejšiu.
(kos,gs)
