Po slabšom volebnom výsledku príde strana SMER-SD o svoju finančnú hegemóniu. Dobehne ju OĽaNO vďaka jasnému víťazstvu a o pol milióna lacnejšej kampani. V nasledujúcich štyroch rokoch budú obe strany hospodáriť so sumou mierne nad 20 miliónmi eur.
Všetci ostatní hráči na tom budú oveľa horšie. Aktuálny zákon navyše výrazne zväzuje schopnosť politických strán vyrovnať túto situáciu v ďalších štyroch rokoch. Vyplýva to z našej analýzy očakávaných príjmov za voľby, nákladov a pôžičiek na voľby ako aj doterajšieho majetku strán. Celkový výsledok je zčasti našim expertným odhadom, lebo nie sú verejné aktuálne stavy majetku strán (len za rok 2018), ani presné finálne výdavky na kampaň a dokonca ani priemerná mzda za minulý rok, od ktorej sa odvíja konečná suma za voľby. Pre základnú orientáciu však poslúži.
Vcelku komfortne sú na to po voľbách finančne aj Sme rodina, ĽSNS a SaS s aktuálnymi čistým majetkom (vrátane nároku na volebné príjmy) na úrovni 7-8 miliónov. Jeden volebný cyklus totiž zahŕňa 5 volieb (lokálne, župné, parlamenté, prezidentské a eurovoľby), ktoré parlamentné strany zvyčajne vyjdú dokopy na 4-5 miliónov. Bežná prevádzka stredne veľkých strán vychádza ročne na asi pol milióna – celkovo na 4 roky tak potrebujú tých sedem miliónov.
Ako tak prežívať – aspoň z finančného hľadiska – aj ďalšie štyri roky budú môcť v stranách Za ľudí, KDH, MKS, SNS a PS/Spolu. Len prvá z nich je parlamentná, čo im dokáže dodať vyššiu mediálnu viditeľnosť a peniaze aj na asistentov. KDH a PS/Spolu majú po dvoch europoslancoch, čo im poskytuje podobné, hoci oproti slovenskému parlamentu rádovo slabšie, výhody.
Finančná situácia PS/Spolu a Za ľudí utrpela vďaka jedným z najdrahších kampaní vôbec (odhadom okolo 2,5 milióna eur vo finálnom účte pri oboch subjektoch), ktoré boli navyše založené na pôžičkách. Samozrejme, ak sa PS/Spolu rozdelia, ostane im každému len zhruba milión eur na ďalšie fungovanie.
Tak či tak, finančná pozícia týchto strán s dvojmiliónovým majetkom im bez silného fundraisingu vystačí akurát tak na lokálne/župné voľby o dva a pol roka.
Po voľbách de facto na nule skončil Most-Híd, keďže za dvojpercentný volebný výsledok od štátu nič nedostane, a kampaň ich vyšla na 1,4 milióna eur. Ak nová konkurenčná koalícia MKS ostane pohromade, má v tomto volebnom období nakročené na svetlejšiu budúcnosť ako Most-Híd.
Finančné fiasko utrpela len v októbri Štefanom Harabinom založená strana Vlasť. Nákladnú kampaň hradenú z pôžičiek za 1,2 milióna eur taktiež nebude môcť vykryť z prostriedkov od štátu, nakoľko len ostala tesne pod trojpercentnou hranicou (volebný zisk 2,93%) pre nárok na financie od štátu. Buď teda – oficiálne málo známi – veritelia dlhy odpustia, strana rýchlo nájde bohatých sponzorov, alebo strana v podstate zbankrotuje.
Problém s aktuálnou, veľmi nerovnomernou distribúciou finančnej sily strán je, že vďaka koaličnej novele z minulého leta ju ani momentálne nejde na ďalšie 4 roky príliš narovnať.
Podľa zákona totiž v jednom volebnom období nemôže súčet všetkých darov, členského a pôžičiek jednej strany prekonať 3,5 milióna eur.
Z toho je jasné, že k Smeru a OĽaNO sa už nik nemá šancu priblížiť, aj keby mal neviemakú podporu verejnosti. Podobne tie dvojmiliónové strany nijako nezmažú náskok strán, čo už majú na konte 7-8 miliónov eur. To obzvlášť platí pre strany Za ľudí a PS/Spolu, ktoré už dokázali prilákať aj veľké peniaze či už od podnikateľov (Za ľudí), alebo sympatizantov či z vlastných zdrojov (PS/Spolu).
Jednu z prvých vecí, ktoré by mala nová koalícia zmeniť, je napraviť túto neprávnosť zákona o politických stranách – aj keď to pôjde proti im vlastným politických záujmom.
(gs, kos)
