Slovensko si vybralo novú hlavu štátu otvorenejším spôsobom ako v minulosti, transparentnosť volieb však stále nebola dostatočná. Takýto názor väčšiny voličov ukázal internetový prieskum verejnej mienky, ktorý agentúra Nielsen Admosphere, a.s. pre Transparency.
Nové volebné pravidlá, ako povinné transparentné účty kandidátov, zvýšili otvorenosť prezidentských volieb podľa 48 percent dospelej populácie (13 percent považuje dosiahnutý stav za dostatočný a 35 percent napriek zlepšeniu stále vidí nedostatky). Necelá štvrtina (23%) sa domnieva, že zmeny nepomohli a transparentnosť sa nezvýšila, a 30 % voličov prínos nevedela posúdiť.
Podobne ako ľudia, vnímame situáciu aj my v Transparency. Nové volebné pravidlá v praxi fungovali, vďaka čomu piaty slovenský prezident vzišiel z dosiaľ najprehľadnejšieho volebného súboja. Celkovej férovosti volieb však neprospelo, že traja preferenčne najsilnejší kandidáti obišli (legálne) nový pol miliónový strop pre voľby, tretina všetkých volebných výdavkov skončila aj teraz ukrytá v neprehľadnom prostredí mediálnych agentúr a štát aj naďalej kontroluje financovanie volieb iba formálne.
Potešiteľné je, že najviac voličov presvedčila kandidátka, ktorá mala podľa nášho hodnotenia najtransparentnejšiu kampaň. To si všimli aj ľudia – podľa prieskumu až 45% ľudí označilo za najtransparentnejšiu práve kampaň Zuzany Čaputovej. Zvyšných kandidátov považuje z pohľadu financovania za najtransparentnejších výrazne menej ľudí – kampaň Maroša Šefčoviča tak označilo 10% respondentov prieskumu, kampane Štefana Harabina a Mariana Kotlebu 9% a podľa 8 percent respondentov bola najtransparentnejšia kampaň Františka Mikloška.
