AKO KONTROLUJE VOĽBY ŠTÁT A AKO TRANSPARENCY

Aj marcové voľby ukázali, že oficiálna kontrola financovania volieb je mizerná. Jediné, čo štát od kandidátov žiada je zaslať 7 položiek nákladov v eurách, bez akýchkoľvek podrobností, faktúr, aby sa tie vykázané sumy dali aj skontrolovať. Veď sa pozrite: http://www.minv.sk/?p19_kampanspravy

My v Transparency sme sa s tým neuspokojili a žiadali od kandidátov podrobnejšie, nami vytvorené vyúčtovanie. Zaslali nám ho len B. Tauchmannová, B. Bugár, F. Mikloško a Z.Čaputová. Vyplnené správy nájdete na tejto stránke, v sekciách jednotlivých kandidátov (záložky Majetkové priznanie). 

 

KAMPAŇ NOVEJ PREZIDENTKY BOLA AŽ TRETIA NAJDRAHŠIA, PREDBEHLI JU ŠEFČOVIČ AJ MISTRÍK

Pamätáte sa, ako tesne pred druhým kolom volieb eurokomisár Maroš Šefčovič označil kampaň jeho súperky Zuzany Čaputovej ako „najdrahšiu kampaň v histórii“? Ako sme upozornili už vtedy, nebola to pravda (Kiskova bola výrazne drahšia).

Dnes sú však známe aj celkové oficiálne čísla zo správ samotných kandidátov a strán, ktoré ich podporovali. Absolútne najdrahšou kampaňou týchto volieb bola tá – Šefčovičova. Minul 764 tisíc, teda o 114 tisíc eur viac ako budúca prezidentka Čaputová. Necelých 700 tisíc dal na kampaň Róbert Mistrík, ktorý odstúpil ešte pred prvým kolom.

 

Transparency následne upozornila, že samotné výdavky na kampaň si Šefčovič podľa jeho transparentného účtu platil tak, že oproti ostatným kandidátom najväčšiu časť splatil po voľbách, a tak opticky do volieb vyzerala jeho kampaň oveľa menšou, než v skutočnosti bola. Navyše, kým Čaputová na účte uvádzala podrobné položky výdavkov a platila ich takmer denne, Šefčovič a jeho podporovatelia poslali firme hovorcu Smeru spolu 340 tisíc eur, skoro polovicu celkových výdavkov a teda sa nijako nedá odkontrolovať, či tie výdavky sedia s realitou v teréne (koľko FB, koľko bilbordov, koľko mítingov a kde?). „Doteraz netušíme, či tie MDŽ mítingy boli niekde vyúčtované alebo nie (ani hovorca Smeru nám tiež nič nevysvetlil),“ uviedla organizácia na sociálnej sieti.

Keďže štát si po skončení kampane pýta od kandidátov len 8 čísel, poslala Transparency všetkým kandidátom podrobnejší formulár s desiatkami otázok. Vyplnený  ho poslali len Z. Čaputová, B. Bugár, F. Mikloško a B. Tauchmannová. Dokumenty sú zverejnené na tomto webe v záložkách kandidátov Majetkové priznania.

 

Obr.: Ukážka zo správy o prostriedkoch vynaložených na kampaň, ktorú bola ochotná vyplniť  kandidátka Z. Čaputová a ďalší traja kandidáti pre Transparency.

 

V odpovedi pre Šefčoviča Transparency pripomenula, že zahrnula do výdavkov kandidátov aj výdavky v roku 2018. Aj štát si od kandidátov pýtal výdavky už od polovice júla 2018 – podľa tejto metodiky je rozdiel nákladov Šefčovič-Čaputová plus 114 tisíc pre Šefčoviča. Čaputová ohlásila kampaň a zriadila si transparentný účet koncom mája 2018. V úvode kampane do polovice júla minula na účte 14 tisíc eur, čiže nijako to nemení poradie výdavkov.

 

Oproti štátu spravila Transparency aj iné porovnanie – nie to, čo kandidáti pošlú vo formulári štátu, ale to, čo reálne pretieklo cez ich transparentné účty, a to úplne od začiatku kampaní. Tieto čísla bolo treba prácne čistiť (sú tam transakcie medzi kandidátmi a tretími stranami, rôzne vratky, atď. Táto metóda je v niečom dôveryhodnejšia, ale v niečom aj nepresnejšia – chýbajú tzv. nefinančné výdavky (pro bono služby) a napríklad Čaputová zverejňovala na svojom účte aj výdavky, ktoré štát nežiada platiť z účtov (ochranka, volebná noc). Ale aj touto kontrolou vychádza, že Šefčovič mal najdrahšiu kampaň, a to o zhruba 20 tisíc pred Čaputovou a 35 tisíc pred Mistríkom (graf na http://volby.transparency.sk/prezident2019/).

PREZIDENTSKÉ VOĽBY BOLI PODĽA ĽUDÍ TRANSPARENTEJŠIE, STÁLE VŠAK NIE DOSŤ

Slovensko si vybralo novú hlavu štátu otvorenejším spôsobom ako v minulosti, transparentnosť volieb však stále nebola dostatočná. Takýto názor väčšiny voličov ukázal internetový prieskum verejnej mienky, ktorý agentúra Nielsen Admosphere, a.s. pre Transparency.

Nové volebné pravidlá, ako povinné transparentné účty kandidátov, zvýšili otvorenosť prezidentských volieb podľa 48 percent dospelej populácie (13 percent považuje dosiahnutý stav za dostatočný a 35 percent napriek zlepšeniu stále vidí nedostatky). Necelá štvrtina (23%) sa domnieva, že zmeny nepomohli a transparentnosť sa nezvýšila, a 30 % voličov prínos nevedela posúdiť.

Podobne ako ľudia, vnímame situáciu aj my v Transparency. Nové volebné pravidlá v praxi fungovali, vďaka čomu piaty slovenský prezident vzišiel z dosiaľ najprehľadnejšieho volebného súboja. Celkovej férovosti volieb však neprospelo, že traja preferenčne najsilnejší kandidáti obišli (legálne) nový pol miliónový strop pre voľby, tretina všetkých volebných výdavkov skončila aj teraz ukrytá v neprehľadnom prostredí mediálnych agentúr a štát aj naďalej kontroluje financovanie volieb iba formálne.

Potešiteľné je, že najviac voličov presvedčila kandidátka, ktorá mala podľa nášho hodnotenia najtransparentnejšiu kampaň. To si všimli aj ľudia – podľa prieskumu až 45% ľudí označilo za najtransparentnejšiu práve kampaň Zuzany Čaputovej. Zvyšných kandidátov považuje z pohľadu financovania za najtransparentnejších výrazne menej ľudí – kampaň Maroša Šefčoviča tak označilo 10% respondentov prieskumu, kampane Štefana Harabina a Mariana Kotlebu 9% a podľa 8 percent respondentov bola najtransparentnejšia kampaň Františka Mikloška.

NA VOĽBÁCH HLAVY ŠTÁTU ZAROBILI NAJVIAC KMOTRÍK, KASPER A ZUCKERBERG

Dobrý dojem z fungovania nových volebných pravidiel pokazili samotní prezidentskí kandidáti, ktorí nenašli odvahu byť  tak transparentní ako víťazka volieb Zuzana Čaputová.

Už sme skonštatovali, že Slovensko si zvolilo nástupcu Andreja Kisku v historicky najtransparentnejšej prezidentskej kampani. Vo výsledku je však značný posun zatienený viacerými negatívami. Nové volebné pravidlá sú bezpochyby prínosom, majú však aj diery, ktoré kandidáti a ich štáby objavili a vzápätí neváhali využiť.

Podobne ako pri vlaňajších komunálnych voľbách, aj toto všeľudové hlasovanie ukázalo nefunkčnosť nových volebných limitov. Strop 500-tisíc eur na prezidentskú kampaň obídu hneď traja kandidáti – Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič a Robert Mistrík, a to pomocou takzvaných tretích strán. U prvých dvoch ide do istej miery o pochopiteľnú záležitosť.

Nový zákon o volebnej kampani zrušil doterajší osobitný limit pre druhé kolo volieb, čo sa javí ako zlé rozhodnutie. Ak chcela neznáma Čaputová vôbec pomýšľať na prezidentské finále s nejakým zavedeným politikom, musela už v prvom kole pod kampaňou intenzívne podkurovať. Naopak, čo i len teoretický pokus Šefčoviča o stiahnutie obrovského náskoku Čaputovej v druhom kole volieb bol priamo podmienený značnou porciou ďalších volebných výdavkov.

 

 

Útechou môže byť, že polmiliónový strop nebol prelomený brutálne, aj keď zákon dovoľuje nafúknuť pomocou tretích strán kampaň v podstate neobmedzene. K dosiaľ najdrahšej prezidentskej kampani (1,1 milióna eur Andreja Kisku v roku 2014) sa nikto nepriblížil. Na druhej strane, kandidáti ani len nepredstierali nespojitosť ich hlavných kampaní s kampaňami tretích strán – tie rovno postavili aj na rodinných príslušníkoch (Mistrík), členoch volebného štábu a spolustranníkoch (Čaputová) alebo spriaznenej strane a jej štruktúrach (Šefčovič).

Otázkou je, čo s tým. Volebný limit začne lepšie fungovať v momente, keď tretie strany zregulujeme prísnejšie a tieto nebudú môcť byť priamo súčasťou kampaní kandidátov. To ale môže viesť k tomu, že sa začne opäť „čarovať“ s číslami, ktoré nebudú uveriteľné ani len na prvý pohľad, ako tomu bolo pri viacerých kampaniach v minulosti. Aj napriek tomu sa za toto opatrenie prihovárame, v kombinácii s vrátením dodatočného limitu pre druhé kolo.

Chýbala odvaha

Transparentnosť prezidentských volieb do veľkej miery potiahla práve nová prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nastavila latku poriadne vysoko. Jej rivali prejavili ďaleko menej odvahy. Prvým negatívom je stále vysoký podiel peňazí ukrytých v mediálnych agentúrach. Tretina všetkých výdavkov na voľby skončila práve tu. Najviac netransparentným bol z tohto pohľadu šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár.

Bugár ukryl v agentúre i-Step communication takmer celú svoju kampaň (392-tisíc z celkovo 445-tisíc eur). Za zmienku pritom stojí, že ide o relatívne malú agentúru so 600-tisícovými ročnými tržbami, ktorá teraz za dva mesiace získala dve tretiny minuloročného biznisu. Tiež možno podotknúť, že ide o dvornú agentúru Transpetrolu, firmy tradične blízkej strane Most-Híd (viď tu a tu).

Najväčším príjemcom peňazí od kandidátov bola agentúra Unimedia, ktorej služby využil najmä Robert Mistrík. Ide o najväčšiu slovenskú mediálku (Trend), v ktorej majú podiely Ivan Kmotrík a Ján Kasper. Mistríkov štáb nám krok vysvetlil ako nevyhnutnosť pri snahe o dosiahnutie nízkych cien, ktoré zaručuje Unimedia ako veľký nákupca reklamy.

Automatickú výhodnosť spolupráce s mediálnymi agentúrami poprela Zuzana Čaputová, ktorá s mediálkou spolupracovala iba na začiatku. Šéfka kampane Veronika Gulášová tvrdí, že si sami dokázali vyjednať lepšie ceny, aj keď to bolo prácne a vyžadovalo si to skúsenosti a orientáciu v reklamnom odvetví.

 

Podozrivú agentúru nasadil do kampane Štefan Harabin. Firma Kerling Group, ktorá mala minulý rok tržby iba 2,5 tisíc eur, nemá ani len web, čo je pri reklamnej agentúre elementárny predpoklad fungovania.  Treba však povedať, že jej majiteľ Roman Beličák sa v tejto branži pohybuje roky a jeho agentúra Dotcom robí veľké kampane.

Celkovo je pri využívaní mediálnych agentúr problémom okrem nízkej transparentnosti aj fakt, že štát nijako nekontroluje, či tieto peniaze agentúry skutočne aj minuli a či náhodou v ďalšej kampani nerobia za ne nadprácu nad volebný limit v prospech konkrétneho hráča.

Faktúry na poslednú chvíľu

Skutočnú kampaň mnohých kandidátov však nebolo na transparentných účtoch vidno aj z iného dôvodu. Predviedol to Maroš Šefčovič, ktorý si nechal platenie faktúr na poslednú chvíľu. V čase volieb (30. marca) mu zostávalo zo zhruba 700-tisíc prijatých eur vyfakturovať okolo 300-tisíc, čo je takmer polovica kampane (42%). Otázkou je, či šlo o náhodu alebo o zámer. Ak však mal v kampani nejaké nášľapné míny, nedalo sa na poukázať.

V Transparency sme už upozornili na nový fenomén, ktorým je nástup online reklamy. Historicky po prvý raz nedominujú v celonárodných voľbách výdavky na bilbordy. Čaputová investovala do propagácie na internete okolo 250-tisíc eur, do bilbordov iba 124-tisíc. Pre porovnanie, súčasný prezident Andrej Kiska minul na bilbordy v predošlých voľbách 487-tisíc eur a do online reklamy dal 63-tisíc.

Z tohto faktu plynie konštatovanie, že v konečnom dôsledku na slovenských voľbách zrejme najviac zarobili svetoví giganti Facebook a Google. Štát však tento trend zatiaľ nezachytil a od prezidentských kandidátov ani len nevyžaduje, aby mu osobitne vykázali online reklamu. V takejto situácii je naivné si myslieť, že bude tieto výdavky kontrolovať. Ak by to aj chcel robiť, narazí na netrasparentnosť tohto prostredia. Dobrou správou je, že Facebook spúšťa nové pravidlá pre politické kampane. Stále však ostáva Google, cez ktorý kandidáti nakupujú reklamné bannery na internete a podporu video spotov na prehliadači Youtube.

 

 

O tom, že tvorcovia novej volebnej legislatívy netušili v roku 2014 o nových trendoch, svedčí aj čudesný zákaz platiť reklamu kandidátov v televízii tretími stranami, na čo narazila v kampani Zuzana Čaputová. Takýto zákaz nedáva logiku, ak môžu tretie strany zároveň nakupovať pre kandidátov online reklamu alebo bilbordy.

Kľúčovými pozitívnymi momentmi prezidentských volieb sú povinné transparentné účty kandidátov ako aj to, že sa po novom sledujú volebné výdavky osem mesiacov pred voľbami namiesto doterajšieho poldruha mesiaca. Čitateľnosť kampaní sa vďaka tomu výrazne zvýšila a vo výsledku máme o nich toľko informácií, ako nikdy doposiaľ. Bonusom k tomu je skutočnosť, že sa tu objavila kandidátka, ktorej sa podarilo zrealizovať doteraz najväčšiu politickú crowfundingovú kampaň na Slovensku.

Úspešný crowfunding

Reč je o Zuzane Čaputovej, ktorej kampaň takmer spolovice podporili jej priaznivci. Štáb kandidátky nás informoval, že na jej transparentný účet pribudlo v priebehu kampane 5.635 individuálnych darov v hodnote 323.625 eur. Tieto čísla nezahŕňajú dary od predsedu a podpredsedu Progresívneho Slovenska Ivana Štefunka a Michala Trubana,  a ani dary, ktoré musela kandidátka vrátiť vzhľadom na platnú volebnú legislatívu.

Zákon trochu nešťastne požaduje priamo od kandidáta, aby identifikoval trvalé bydlisko darcov a vracal dary cudzích štátnych príslušníkov. Pri Čaputovej kampani je pozoruhodné, že získala celkovo viac ako 5-tisíc malých darov v sume do 100 eur. Najčastejší dar mal hodnotu 30 eur. Šefčovič mal malých darcov tisícnásobne menej – iba päť. Alebo z iného konca – priemerný darca vložil na Čaputovej účet 112 eur, na účet Šefčoviča stonásobne viac – 11.381 eur.

 

Predbežné výsledky ukazujú, že súčasné prezidentské voľby budú historicky najdrahšie. Výdavky 14 kandidátov sa podľa nášho odhadu môžu vyšplhať až k celkovej sume 3,5 milióna eur. V roku 2014 boli oficiálne výdavky na úrovni 800-tisíc eur, no s tými neoficiálnymi ich odhadujeme do troch miliónov.

O dve tretiny všetkých výdavkov sa postarali Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič a Robert Mistrík, pričom každý z nich využil pre kampaň po tri tretie strany. Šefčovič v závere nasadil aj kampaň generálneho manažéra Smeru Viktora Stromčeka. Transparentný účet tejto tretej strany sa pritom pokúsil ukryť tým, že ho nazval iba všeobecne – „Voľby prezidenta SR“. Na stránke Slovenskej sporiteľne je tak ťažko objaviteľný a spojiteľný s jeho osobou.

Na prezidentských kandidátov čaká vypracovanie záverečných správ. Do tlačiva ministerstva vnútra sú povinní vpísať osem čísiel: náklady na úhradu predvolebných a volebných prieskumov, platenej inzercie alebo reklamy, volebných plagátov, cestovné výdavky, prehľad nepeňažných darov, ostatné propagačné náklady a výšku nákladov na propagáciu pred začiatkom oficiálnej kampane.

Stručnosť formulára naznačuje, že štátna kontrola je aj podľa nových pravidiel iba formálna. V Transparency si preto vypýtame od všetkých kandidátov podrobné reporty výdavkov, ktoré plánujeme porovnať s výsledkami monitoringu objednaného v agentúre Kantar Media. S výsledkom verejnosť oboznámime.

Ľuboš Kostelanský, Gabriel Šípoš, Adam Borguľa, Ján Hradický

NAOZAJ SME ZANEDBÁVALI KONTROLU ČAPUTOVEJ KAMPANE?

Tak ako nám ľudia dodnes vyčítajú, prečo ignorujeme kauzy Andreja Kisku – hoci od žiadnej mimovládky nezaznela silnejšia kritika prezidenta ako od Transparency – tak nám v posledných dňoch prichádzajú otázky, prečo sme rovnako dôsledne nepozerali darcov a priebeh kampane Zuzany Čaputovej ako Maroša Šefčoviča či Štefana Harabina. Úplne súhlasíme, že ku kandidátom treba pristupovať rovnako. Tu je naše vysvetlenie, čo všetko a ako sme počas posledných týždňov riešili pri Z. Čaputovej.

Krátko po prvom kole nám prišli dáta od Socialbakers, renomovanej firmy na monitoring Facebooku, ktoré ukazovali, že Čaputová mala dva platené FB statusy aj počas moratória (po jednom mali aj B.Bugár a M.Kotleba). V Socialbakers FB statusy nekopírujú, čiže sme nemali kópie platených postov, ale nálepkujú ich podľa algoritmov skúmajúcich typické správanie interakcií užívateľov na postoch. Spoľahlivosť dát je podľa firmy 94%. Čaputovej (podobne ako Kotlebovu a Bugárovu) kampaň sme požiadali o vyjadrenie, ktoré sme chceli použiť do správy o porušení moratória, a Socialbakers o preverenie, či aj po dodatočnom skúmaní si stoja za tým, že posty boli skutočne platené. Čaputovej, Kotlebovi aj Bugárovi ľudia odmietli, že by porušili moratórium. Nestačilo nám to – od Čaputovej sme žiadali printscreeny ich FB účtu so zverejnenými postami. Obratom ich poslali, a naozaj nič platené neukazovali. Ale smerodajnou bola pre nás až reakcia Socialbakers – po osobitnej analýze postov uviedli, že sa nevedia zaručiť, že ich softvér vyhodnotil statusy dobre ako platené, lebo obzvlášť pri voľbách sa správanie užívateľov môže od toho štandardného líšiť.

Nemajúc istotu, že dáta sú spoľahlivé, rozhodli sme sa správu po 5 dňoch pátrania predsa len nezverejniť. Mrhali by sme toľko energie v overovaní kampane kandidátky, ku ktorej sme boli podľa kritikov od začiatku nadmieru zhovievaví?

 

 

Príklad druhý. Zuzana Čaputová ako jedna z mála kandidátov na našu žiadosť vyplnila podrobné majetkové priznania za ostatných 5 rokov ešte vo februári. Deň po jeho zverejnení nám jej volebný tím napísal, že v priznaní zabudli príjem za Goldmanovu cenu z roku 2016, a že ho doplnia. Prešiel týždeň, no nič neposlali. Začali sme to intenzívne urgovať. Zistili sme si, že muselo ísť o veľké sumu rádovo cez sto tisíc dolárov. Keby sme na opomenutie prišli sami a nie po iniciatívnom upozornení zo strany Čaputovej kampane, nečakali by sme tak dlho. Začiatkom marca sme doplnené priznanie aj dostali a zverejnili.

Podobne sme neignorovali pri Čaputovej overovanie jej darcov, či už lustrovaním online, písaním alebo volaním. Už pred mesiacom sme zverejnili tabuľku dvadsiatich najväčších darcov všetkých kandidátov, kde sa nám podarilo identifikovať veľkú väčšinu z nich. Pri hlavných kandidátoch sme osobitne skontrolovali tri až päť kandidátov. U Čaputovej však na rozdiel od Šefčoviča či Harabina pri vyšších sumách darov nešlo ani o rodinu ani o štátnych úradníkov či iné „rizikové“ skupiny. Naopak, šlo o celkom známe osoby z biznis sektoru.

Preto je falošný dojem, že sme pri kontrole financovania ignorovali podnety na kampaň Zuzany Čaputovej. Pre ilustráciu – so šéfkou jej tímu Veronikou Gulášovou sme si vymenili za dva mesiace dokopy 30 emailov, telefonátov a SMS-iek, v ktorých sme žiadali dáta, vysvetlenia, odpovede. Súvisí to samozrejme aj s tým, že kým Čaputovci komunikovali a aktívne nadpriemerne transparentne výdavky sami zverejňovali, väčšina ostatných kandidátov naše žiadosti ignorovala. Ale ukazuje to, že sme dôrazne „šli“ po všetkých kandidátoch.

Máme teda naozaj pocit dobre odvedenej práce. Napriek nedostatkom bola aj vďaka našej pomoci táto prezidentská kampaň najtransparentnejšie doteraz. Nikdy predtým nemal volič o finančnom pozadí kandidátov toľko informácií ako minulé týždne. Náš volebný portál volby.transparency.sk si pozrelo viac ako 20 tisíc návštevníkov so 125 tisíc zobrazeniami. Mimochodom, celú kontrolu kampane sme mohli robiť len vďaka darom z 2%.

Ďakujeme za podporu!

KEĎ SI ĽUDIA ŠTUDUJÚ TRANSPARENTNÉ ÚČTY

Za obdobie oficiálnej kampane zaznamenala stránka transparentneucty.sk, kde si takmer všetci prezidentskí kandidáti a ich tretie strany zriadili účty na financovanie volebnej kampane, spolu 201-tisíc zobrazení, z toho 158- tisíc jedinečných. Vyplýva to zo štatistických údajov Slovenskej sporiteľne, ktorá tieto účty prevádzkuje.

Pre porovnanie, podobnú návštevnosť má inzertný web Avízo.sk. Ako vidno z grafu, záujem o údaje na účtoch postupne mierne narastala. Priemerný návštevník strávil na účtoch štyri minúty.

 

Samotná stránka Transparency venovaná monitoringu prezidentských volieb (volby.transparency.sk) zaznamenala do 14. februára celkom 125.530 zobrazení, pričom ju navštívilo za toto obdobie 21.581 jedinečných užívateľov. Priemerný návštevník na nej strávil necelé tri minúty (2:52 min). Aj v prípade tejto stránky bol vrchol návštevnosti dosiahnutý v stredu, 27. marca, keď na nu zavítalo 3.064 používateľov.

 

 

Obr. Návštevnosť stránky volby.transparency.sk, Zdroj: Transparency International Slovensko

 

SEFČOVIČ V ZÁVERE ZÍSKAL TISÍCOVÉ DARY Z PROSTREDIA MINISTERTSVA PRÁCE

V priebehu včerajška prišlo na transparentný účet Maroša Šefčoviča sedem darov za celkom 22-tisíc eur. Je to najsilnejšia darcovská aktivita na Šefčovičovom účte za celú kampaň. Zaujímavé je, že tri dary prišli od ľudí z rezortu práce vedenom bývalým pokladníkom Smeru-SD Jánom Richterom: 3-tisíc eur poslala riaditeľka sekcie práce na ministerstve Danica Lehocká, 5 tisíc riaditeľka odboru politiky trhu práce Katarína Lanáková a tisíc eur riaditeľ úradu práce v Trenčíne Ján Gramata.

VÝDAVKY NA KAMPAŇ PRESIAHLI 3 MILIÓNY EUR

Dnes sú to už tri milióny eur, ktoré všetci kandidáti podľa ich transparentných účtov vynaložili na svoje kampane v prezidentských voľbách. Posledný týždeň druhého kola, ale aj dobiehajúce faktúry za prvé kolo, ešte potlačia túto sumu pravdepodobne o pár stotisíc eur vyššie.

Je to veľa či málo? Áno, za tie peniaze by sa dalo zaplatiť 160 ročných platov učiteľa či nemocničnej sestry, či kompletne zaplatiť ročnú prevádzku troch stredne veľkých škôl. Alebo z dvoch tretín pokryť celoročné náklady celého prezidentského úradu.

NA FACEBOOKU BOLI NAJAKTÍVNEJŠÍ KOTLEBA a ŠEFČOVIČ, NAJSILNEJŠIA ČAPUTOVÁ

Hlavní prezidentskí kandidáti uverejnili počas väčšej časti prvého kola volieb (vo februári a v marci) na najpoužívanejšej sociálnej sieti dohromady 1100 príspevkov. Za každý desiaty si pritom priplatili. Ukazuje to analýza, ktorú sme zostavili v spolupráci s kolegami v českej Transparency.

Posty sponzoroval každý z hlavných kandidátov, najviac Maroš Šefčovič (40), Zuzana Čaputová a Béla Bugár (obaja zhodne 27). Celkovo najaktívnejší bol Marian Kotleba, ktorý uverejnil v priemere päť postov denne.

ŠEFČOVIČ VS. ČAPUTOVÁ: KTO JE V SKUTOČNOSTI TRANSPARENTNEJŠÍ

Vo finále prezidentských volieb sa stretli dvaja kandidáti s diametrálne odlišným pohľadom na transparentnosť

Naozaj nerozumiem, na základe akej metodiky môže byť moja transparentnosť spochybnená. Takto vyjadril jeden z finalistov prezidentských volieb, Maroš Šefčovič, počudovanie nad výhradami ohľadom jeho kampane. V hodnotení transparentnosti prezidentských kampaní skončil tretí od konca, hneď za Marianom Kotlebom. Je to dôsledok aj toho, že na rozdiel od záverečnej súperky Zuzany Čaputovej nebol ochotný vyplniť podrobné majetkové priznanie Transparency.

V reakcii Šefčovič odkázal, že všetky jeho majetkové pomery sú zverejnené na stránke Európskej komisie, „ktorá je najtransparentnejšia inštitúcia na svete“, a že on sa osobne v minulosti ako eurokomisár zasadil za vytvorenie registra transparentnosti. Zamlčal, že na rozdiel od slovenských politikov eurokomisári v majetkových priznaniach neuvádzajú ani len príjem zo svojej funkcie. Skúsme sa pozrieť na to, ako to naozaj s transparentnosťou Čaputovej a Šefčoviča je, kde sú ich slabiny, a prečo je to také dôležité.

 

 

V našom hodnotení sme sledovali nielen príjmy, majetok, dane kandidátov, ale aj ich transparentné účty, organizáciu kampane a prezidentský web.  Vyplniť podrobné majetkové priznania sme po nich chceli aj preto, že na Slovensku začínajú byť štandardom vysoké vklady kandidátov a ich rodiny do kampane. V prípade Bélu Bugára to bolo 50-tisíc eur, Milan Krajniak dal 100-tisíc eur, Štefan Harabin viac ako 180-tisíc eur a  Robert Mistrík dokonca takmer 500-tisíc eur. Sumy sa neúspešným prezidentským kandidátom nevrátia a môžu byť, ak tak iba investíciou do ich politickej budúcnosti.

Šefčovič vložil zatiaľ do svojej kampane 130-tisíc eur. Teoreticky si z platu eurokomisára (25-tisíc eur mesačne, plus príplatky)  takúto sumu mohol našetriť. Zároveň je však známe, že nedávno dostaval s manželkou rodinný dom v Senci, ktorého hodnotu Nový čas odhadol na 400-tisíc eur. Na základe majetkového priznania, ktoré Šefčovič podáva ako eurokomisár sa nedá skontrolovať, či si mohol teraz kampaň takto štedro zafinancovať. Aj o príjmoch a majetku hociktorého okresného sudcu na Slovensku dnes vieme viac, ako o tomto kandidátovi na hlavu štátu.

Zuzana Čaputová vyplnila v majetkovom priznaní (roky 2013-2017) príjmy presahujúce súhrnne 400-tisíc eur. Príjem za vlaňajší rok 2018 sme sa od nej zatiaľ nedozvedeli. Nie je však pochybnosť o tom, že si mohla dovoliť vložiť do kampane 2000 eur, ktoré zatiaľ poslala na transparentný účet. Čaputová tiež doložila aj kópie daňových priznaní, čo je tradícia, ktorú v USA úspešne pestujú už 40 rokov. Zverejnené daňové priznania sú nielen kontrolou tých majetkových, ale ukazujú aj to, či kandidát platí dane primerane k svojim príjmom. O Šefčovičovi sa to nedozvieme.

 

 

V Transparency sme už skonštatovali, že sledujeme najtransparentnejšie celonárodné voľby, aké sa na Slovensku zatiaľ uskutočnili. Nové volebné pravidlá nariadili sledovanie volebných výdavkov 8 mesiacov pred voľbami namiesto doterajšieho poldruha mesiaca a zaviedli povinné transparentné účty kandidátov. Nie je však účet ako účet. Čaputová mala na ňom k prvému kolu volieb 624 výdavkových položiek a jej priemerná platba bola 716 eur. Šefčovič mal naproti tomu na účte len 21 výdavkových položiek a jeho priemerná platba bola 9869 eur.

Takýto nepomer pritom len mierne skresľuje fakt, že Čaputová začala s kampaňou oveľa skôr ako Šefčovič. O čom rádový rozdiel svedčí? Názorne ukazuje, že s novými pravidlami môžu, ale aj nemusia byť voľby transparentnejšie. Kým o kampani Čaputovej máme vďaka jej účtu detailný prehľad, o kampani Šefčoviča nevieme v podstate nič. Drvivá väčšina peňazí z jeho účtu, ale aj z účtu spriaznenej strany Smer-SD, skončila totiž v agentúre smeráckeho hovorcu Jána Mažgúta.

Pri pohľade na tieto účty tak netušíme, či si Šefčovič alebo Smer kúpili bilbordy, alebo či boli prezidentskou kampaňou tradičné mítingy k MDŽ, na ktorých prezidentský kandidát vystupoval. Dozvieme sa síce napríklad , že Šefčovič zaplatil za 50 lístkov na prezidentskú debatu Denníka N, ale z toho sa obraz o kampani nedá poskladať. A nedá sa preto ani odkontrolovať, či na účte je to, čo môžu všetci vidieť v teréne.

 

 

Čaputová nový zákonný limit 500-tisíc eur dosiahla prakticky už v prvom kole volieb a ďalej sa spolieha na takzvané tretie strany, za pomoci ktorých môže kandidát minúť teoreticky neobmedzenú sumu. Je diskutabilné, načo potom volebný strop je, ale aspoň  vidíme, o koľko ho kandidátka prekonala a všetko je jasné.

Šefčovič naproti tomu deklaroval, že pol miliónový limit dodrží. To však môže skončiť aj tak, ako pri mnohých kampaniach v minulosti, ktoré experti následne spochybnili a označili za podhodnotené. Spolu so Smerom minul tento kandidát v prvom kole volieb 314-tisíc eur, čo je  zarovno s Milanom Krajniakom (309-tisíc eur). Béla Bugár ho dokonca predbehol (350-tisíc eur).

To ako sa kandidáti správajú v kampani vplýva nielen na férovosť volieb, ale v konečnom dôsledku aj na dôveru ľudí v politiku a politikov. Vzťah kandidátov k transparentnosti však najmä predznamenáva, ako bude budúci prezident funkciu vykonávať. Jednou z prvých úloh, ktoré spadnú na jeho hlavu môže byť sfunkčnenie Ústavného súdu. Je nepochybne rozdiel, či bude hroziacu ústavnú krízu prekonávať otvorene pred zrakmi národa, alebo uzavrie pochybné dohody v zákulisí.